MINERÁLNE LÁTKY A STOPOVÉ PRVKY VO VÝŽIVE - ČASŤ PRVÁ

Minerálne látky a stopové prvky sú nenahraditeľnou zložkou ľudského organizmu s celkom zásadným významom, ktorých príjem je závislý na zložení stravy. Jedálny lístok značného množstva ľudí však možno v tomto smere ťažko označiť termínom „vyvážená strava“. Nízky, alebo naopak nadmerný príjem niektorých minerálnych látok a stopových prvkov však môže viesť k rozvoju mnohých zdravotných komplikácií.

V skoršej dobe stáli v popredí vedeckého záujmu predovšetkým vitamíny a minerálnym látkam a stopovým prvkom neboli venované podrobnejšie štúdie. S postupom času sa však význam týchto látok ukazoval v stále jasnejšom svetle a ich funkcia v ľudskom organizme ako zásadná a to aj napriek faktu, že niektoré z nich sú v tele zastúpené iba v nepatrne malom množstve. Odtiaľ aj koncepčné rozlíšenie, označujúce niektoré z minerálov ako „stopové prvky“ - teda tie, ktorých množstvo v organizme sa pohybuje v rádoch miligramov. Pre lepšiu predstavu - telo muža s hmotnosťou 70 kilogramov obsahuje približne 3,5 kilogramu minerálov. Celkový podiel stopových prvkov v tomto množstve predstavuje približne 10 gramov. Ide však len o otázku množstva, ktorú nemožno stotožňovať s otázkou dôležitosti daného prvku.

Úvod k téme
Skôr než sa začneme jednotlivými prvkami a ich významom podrobnejšie zaoberať, treba vytknúť základný „kameň úrazu“ tejto témy.
Precízne a komplexné pojednanie o mineráloch a stopových prvkoch vo výžive by totiž vydalo na niekoľko stoviek strán. Nielen preto, že úloha a funkčný mechanizmus týchto látok v ľudskom organizme sú previazané s viacerými ďalšími látkami a dejmi, s vzájomným ovplyvnením a množstvom ďalších faktorov, ale aj preto, že sa neustále objavujú nové fakty a najmä odporúčaná výška denného príjmu jednotlivých prvkov doznáva v priebehu rokov neustálych zmien. O otázke vstrebateľnosti jednotlivých prvkov a jej premenlivosti závisiacej opäť na viacerých možných stavoch ani nehovoriac.
Cieľom nasledujúceho textu je preto najmä podať základné informácie o minerálnych látkach a stopových prvkoch a ich funkcii v ľudskom organizme tak, aby tieto informácie prispeli k lepšiemu povedomiu o význame týchto látok, poukázali na negatívne dôsledky nevyváženého zloženia potravy a zdravotné komplikácie, ktoré majú svoj základ v nedostatočnom alebo naopak nadmernom príjme týchto látok.

Prehľad najvýznamnejších minerálnych látok a ich funkcia v organizme
V súčasnosti môžeme hovoriť približne o osemnástich rôznych minerálnych látkach a stopových prvkoch, ktorých príjem v strave je potrebný na zachovanie zdravia a adekvátnej výkonnosti. Z minerálnych látok je to menovite: vápnik, fosfor, sodík, draslík, horčík a chlór. Zo stopových prvkov (ktorými sa budeme zaoberať až v druhom diele tohto článku) potom najmä:
železo, jód, mangán, chróm, fluór, kremík, zinok, meď, kobalt, molybdén, selén a nikel.

Vápnik
Je zo skupiny minerálnych látok prítomný v organizme v najvyššom množstve, jeho celková hmotnosť sa tak v ľudskom tele pohybuje približne v rozmedzí 1 – 1,5 kilogramu. Prevažná väčšina vápnika je viazaná na pevné tkanivá – t.j. kosti a zuby. Hospodárenie s vápnikom v organizme zabezpečujú hormóny a vitamín D.
Funkcia – stavebný prvok kostí a zubov zaisťujúci pevnosť týchto štruktúr. Tieto fungujú aj ako zásobný zdroj – v prípade nedostatku vápnika v organizme je z nich odčerpávaný. Nepatrné, ale vysoko dôležité množstvo vápnika je obsiahnuté vo vnútri buniek, kde slúži predovšetkým na stabilizáciu bunkového obalu. Okrem toho sa podieľa na rade významných biochemických reakcií, zabezpečuje pravidelný tep, koordinuje srdcové sťahy, zúčastňuje sa v procese zrážania krvi, mierni alergické reakcie, a i. Využitie vápnika v organizme sa zhoršuje pri nedostatku vitamínu D, fosforu, draslíka a horčíka. Nedostatok – najmä v období detstva a dospievania môže viesť v staršom veku k deformácii kostí, ich zvýšenej lámavosti, a pod., podieľa sa na vzniku osteoporózy. Môže spôsobovať kŕče, lámavosť nechtov, vypadávanie vlasov, zvýšenie krvného tlaku. Obsah v potrave – vápnik je bohato zastúpený najmä v mliečnych výrobkoch, ale i v zelenine (zeler, brokolica, mangold, a i.). Obsiahnutý je napríklad aj v krevetách, sardinkách v oleji, sezamových semenách a mnohých ďalších potravinách. Zmiešaná strava so zastúpením mliečnych výrobkov je spravidla plne dostačujúcim zdrojom vápnika.

Fosfor
Je po vápniku, čo sa týka zastúpenia v organizme, druhou minerálnou látkou, ktorá je v ľudskom tele prítomná v množstve predstavujúcom približne 1 % telesnej hmotnosti (napr. 80 kg hmotnosť = 800 gramov fosforu).
Funkcia – asi z 90 % vo forme anorganických zlúčenín s vápnikom obsiahnutý v kostiach a zuboch. Zvyšných 10 % vo forme organických fosfátových zlúčeninách v tkanivách a krvi (prítomný v molekulách ATP). Hlavnou funkciou fosforu je výroba a prenos energie zo živín. Podporuje rýchle zrážanie krvi. Vysoko dôležitý aj pre tzv. pufračný (tlmivý) účinok pri výkyvoch acidobázickej rovnováhy - udržiavanie požadovaného rozsahu pH krvi (pozn. 7,4) a buniek. Nedostatok – výnimočný v závislosti od zdravotných ťažkostí.
Nadbytok – rovnako výnimočne pri narušení funkcie obličiek, či príštitných teliesok. Denný príjem vyšší ako 1500 mg vedie k poruchám metabolizmu vápnika.

Sodík
Obsah v potrave – v mnohých potravinách. Zvýšený obsah napr. pšeničné klíčky, morské ryby, vnútornosti (najmä srdce).
Je prvok radiaci sa ku kovom, ktorého obsah v ľudskom tele sa pohybuje v priemere okolo 100 gramov. Najbežnejším spôsobom sa do organizmu dostáva prostredníctvom chloridu sodného, zlúčeniny všetkým známej ako kuchynská soľ. V ľudskej strave sa okrem chloridu sodného prirodzene vyskytujú aj iné sodné soli (napr. uhličitan sodný, fosforečnan sodný). Funkcia – určitá koncentrácia minerálnych solí vo vode je potrebná prakticky pre všetky telesné funkcie. Asi dve tretiny sodíka tvoria spoločne s chlórom súčasť tkanivovej tekutiny, zostávajúca tretina je viazaná v kostiach. Sodík sa podieľa na hospodárení s tekutinami a elektrolytmi v tele, zaisťuje spoločne s chlórom napätie tkanív v bunkách. Nedostatok – v dnešnej dobe prakticky nehrozí, sodík prijímame ako v množstve potravín, tak aj prostredníctvom používania kuchynskej soli pri príprave jedál. Rýchly úbytok sodíka však môže nastať pri vysokej športovej námahe, pri vracaní, či hnačkových ochoreniach. Pokles hladiny sodíka sa môže prejaviť kŕčmi a bolesťami hlavy.
Nadbytok – kuchynská soľ vykazuje schopnosť viazať vodu a zadržiavať ju v tkanivách. Nadmerným solením dochádza ku zvýšenej záťaži obličiek, krvného obehu a srdca. Môže viesť k hypertenzii.

Draslík
Je, čo sa množstva týka, zastúpený v ľudskom tele asi 150 gramami u mužov a 100 gramami u žien. Vyskytuje sa predovšetkým vo vnútri buniek, pôsobí ako antagonista sodíka a spoločne s ním reguluje hospodárenie s telesnými tekutinami.
Funkcia – ak sodík viaže vodu, draslík má úlohu opačnú - vyplavuje ju. Podieľa sa tiež na udržiavaní acidobázickej rovnováhy. Aktivuje niektoré enzýmy, súvzťažne má vplyv na tvorbu bielkovín, či zisk energie zo sacharidov a transport cukrov do buniek. Obsiahnutý je aj v tráviacich šťavách. Nedostatok – nastáva najmä v závislosti na hnačkových ochoreniach alebo vracaní, prípadne pri užívaní preháňadiel, vplyvom užívania diuretík alebo liekov slúžiacich na zníženie krvného tlaku. Ku zvýšeným stratám dochádza aj pri nadmernom potení (vysoká športová záťaž).
Nadbytok – môže vzniknúť pri poruche obličiek. Dochádza k hromadeniu draslíka v krvnom sére, hrozia kŕče, narušenie srdcovej a nervovej činnosti. Obsah v potrave – významne napríklad v bielej fazuli, sušených marhuliach, šošovici, mandliach, arašidoch, zemiakoch, hovädzom mäse, ale aj v kravskom mlieku, lieskových orechoch, v paradajkovej, grepovej, či mrkvovej šťave.

Horčík
V tele dospelého človeka sa nachádza asi 25 až 30 gramov horčíka, pričom asi 60 % z tohto množstva je uložené v kostiach, odkiaľ môže byť horčík v prípade potreby čerpaný. Zvyšné množstvo je uložené vo svaloch, krvi, mozgu, obličkách a pečeni.
Funkcia – je vysoko významný v metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Zabezpečuje funkciu nervovej sústavy a pečeňových buniek. Pôsobí ako antistresový faktor, reguluje tiež (spolu s draslíkom) priepustnosť bunkovej steny. Veľmi významný je aj pre výkon srdcového i ostatného svalstva.
Nedostatok – je v populácii pomerne častým javom. Nedostatočný príjem horčíka rieši organizmus jeho odčerpávaním z kostí. Dlhodobý nedostatok sa začína prejavovať neschopnosťou sústredenia, podráždenosťou, zášklbmi a trasom svalov, kŕčovými záchvatmi.
Hrozia vážne zdravotné komplikácie, srdcová arytmia, angina pectoris alebo infarkt. Nadbytok – u zdravého človeka nedochádza k nadbytku horčíka – je bezproblémovo vylúčený. Hrozí iba pri oslabení funkcie obličiek, kedy sa môžu v závislosti na nevyrovnanom zastúpení draslíka a horčíka prejaviť poruchy nervovej sústavy.
Obsah v potrave – početný nedostatok horčíka v organizme je spôsobený nevhodnými stravovacími návykmi s prevahou mäsitej stravy, nadbytku rafinovanej a denaturovanej potravy. Horčík je totiž zastúpený najmä v rastlinných zložkách stravy, hoci ho môžeme nájsť aj v kuracom, morčacom či krabom mäse, alebo v mäse niektorých rýb. Z potravín bohatých na horčík môžeme menovať napr. pšeničné otruby, kešu orechy, strukoviny všeobecne, nelúpanú ryžu, jačmenné krúpy, vaječné cestoviny.

Chlór
Známy všeobecne v malých dávkach ako dezinfekčná látka na zabezpečenie nezávadnosti vody, je v ľudskom organizme zastúpený asi 80 gramami. Funkcia – s vodíkom vo forme kyseliny soľnej v žalúdku usmrcuje baktérie a zlepšuje trávenie bielkovín. Spoločne s draslíkom a sodíkom reguluje osmotický tlak krvnej plazmy. Podpora funkcie pečene, podiel na aktivite niektorých enzýmov.
Nedostatok – možný v závislosti na hnačkovom ochorení, dlhotrvajúcich epizódach vracania, či nadmernom potení. Pri výraznom úbytku (takmer polovičnom) hrozí ohrozenie života v následku porušenia acidobázickej rovnováhy. Menší nedostatok môže spôsobiť bolesti hlavy, svalové kŕče, poruchy krvného obehu. Nadbytok – býva častý, pretože v súčasnej populácii je tendencia k nadbytočnému soleniu (NaCl). Zdravý človek však prebytok vylúči prostredníctvom potu a moču a nehrozí predávkovanie. Zdravotné komplikácie sa vyskytujú pri dlhodobom, nadmernom príjme chlóru. Obsah v potrave – zvýšený najmä v údeninách (párky, salámy). Zastúpený je ďalej napríklad v mlieku, banánoch, hovädzom či kuracom mäse.

Príjem minerálnych látok v strave
Vrátane stopových prvkov, ktorých problematikou sa budeme zaoberať v druhej časti článku v nasledujúcom čísle časopisu, je zdanlivo otázkou banálnou. Potrebný denný príjem býva totiž na prvý pohľad smiešne malý (v rádoch miligramov alebo len mikrogramov) a predpoklad, že stravou sa dá bezproblémovo túto potrebu pokryť, sa zdá byť oprávnený.
Avšak vyvážená a plnohodnotná strava je jedna vec a stravovacie návyky mnohých ľudí v dnešnej dobe sú vecou druhou. Príliš jednostranná, nepestrá strava, nevhodná úprava potravín, znečistenie spodných vôd, umelé hnojivá a mnoho ďalších vecí, to všetko ovplyvňuje celkovú bilanciu minerálnych látok v tele. Ďalej je potrebné vziať do úvahy viacero ďalších faktorov, ktoré hospodárenie s týmito látkami v organizme ovplyvňujú. Z rizikových skupín ľudí, pri ktorých by sa mal brať zvýšený ohľad na príjem minerálnych látok, môžeme menovať napr.: ženy v období tehotenstva a dojčenia, výkonnostných športovcov, silných fajčiarov, alkoholikov, ľudí pod dlhodobou stresovou záťažou, dlhodobo chorých (vrátane bulímie, anorexie, etc.), tých, ktorí držia časté redukčné diéty, alebo sa stravujú jednotvárne (preferujú dlhodobo určitý typ stravy, fastfoody, vegetariánstvo, vegánstvo ...).
Nemožno však bezmyšlienkovite užívať minerálne látky prostredníctvom doplnkov stravy, porada s odborníkom je v tomto prípade vždy na mieste. Pokračovanie v budúcom čísle.

Andrea Kleinová


ZDROJE:
Stefanie Roedigerová-Streubelová: Minerálne látky a stopové prvky vo výžive. Mosaik Verlag GmbH, München 1995.
Dr M. Stránský a kol. autorov: Zborník prednášok k odbornému seminári Minerálne látky vo výžive. Praha 1995. Vypočuť Čítať foneticky Slovník

späť


Free web templates presented by QARTIN – Our tip: Webdesign, Webhosting